Lesné kulinárstvo.. alebo aj takto sa to da..

Dnes som sa rozhodol krátky článok o tom ako sa to da aj v lese. Chcel by som trošku opisať ako sa da aj v lese trošku kulinárčiť.


Počas mojich túlačiek som sa mal možnosť stretnúť s rôznymi druhmi prípravy jedla. Nechcem teraz písať o tých v zahraničí ale o tých ktoré sa dajú realizovať aj v našich podmienkach. Ide o jednoduché pokus/omyl skúšanie pre každého. Niektorí si nosia do lesa kávu v termoskách iný si ju do lesa idu spraviť. Mne tam chutí lepšie.. Tak isto si veľa ľudí čo poznám ide pod stromy zamaškrtiť. Napríklad také palacinky.. do PET fľašky od mlieka sa da spraviť cesto ktoré potom bez problémov v lese vypečiete na panvičke.


Rovnako sa dá doma pripraviť zmes na cesto s ktorého potom ide upiecť veľké množstvo rôznych lakociniek. Tak poďme na to.

Čo poviete? Nemožné? Ale figu.. geniálne. Banány nemusia byť prezreté a keď po narezaní do nich dáte kocky čokolády tak sa to všetko rozplýva na jazyku. Odporúčam horkú čokoládu.

A čo tak jemne pečivo? Muka voda soľ pripadne vajíčko a prášok do pečiva. Sypkú časť je možne pripraviť dopredu doma.. Stačí vymiesiť a... napríklad natočiť na palicu a šup na pahrebu..

Fantázii sa medze nemôžu klásť do cesty..

Ďalšou možnosťou je lesný ,,horúci pes,, Tak isto to iste cesto okolo párku či klobásky a šup s nim do pahreby.

No nevyzerá to už len na oko fajn? Že..? Aj mna to isté napadlo.. nie len vyzerá.. Ono to naozaj aj dobre chutí. Verte mi..

A čo tak lesná placka/osúch? Ani to v lesných podmienkach nie je problém. Improvizovaný sporák z ešusu alebo kotlíka otočeného naopak vie tiež vyčariť úsmev na tvári lesného kuchára.

To len tak aby reč nestála. Chcel som takto v rýchlosti ukázať že túlačky nie sú len drina v kopcoch. Ak sa k tomu pridá pohoda pri ohni s dobrými priateľmi tak to ma ten správny šmrnc. K tomu dobre jedlo tak sa veľa krát stáva že sa človeku ani domov nechce íst.

Dobrú chuť priatelia.