Obnova pôdy v rukách roľníka -Bezorebne..

 Rozhodol som sa podeliť sa s vami o moje kroky pri revitalizácií ťažkej ílovitej a zapýrenenej záhrady na ktorej sme sa rozhodli si pestovať svoje potraviny organickým spôsobom. 

Ako začať? Znie to paradoxne ale... ja som začal orbou.. Áno. Pri bezorebnom spôsobe pestovania som začal hlbokou orbou aby som mohol dostať do pôdy život. 

K dispozícií máme záhradu na ktorej sa roky nepestovalo a ležala v podstate úhorm. Tento fenomén je medzi ľuďmi dosť často označovaný za oddýchnutú pôdu čo je brané ako pozitívum. Nemyslím si to. Na takej to pôde rastú väčšinou rastliny ktorým to pôda umožňuje a dokážu  sa prispôsobiť. Alebo inak povedané... Pôda nie je oddýchnutá len na nej rastu rastliny ktorým stačí to čo v nej je... 

Ako som už spomenul tak som sa rozhodol pestovať bezorebne. Niekde na začiatku je však orba ako v mojom prípade nevyhnutná. Čo tomu však predchádza? 

Poďme teda na to. Na začiatku sa vraví že bolo svetlo... Áno. Súhlasím. Muselo prísť ráno a tým pádom svetlo nového dňa.. Dňa keď som sa rozhodol začať. Ak by číslo nula znamenalo východiskový stav prvý krok by som označil ako -4.. 

Na začiatku prišlo k tomu že bolo nutne pozemok zbaviť porastu. Inými slovami povedané že zámer bol získať väčšie množstvo organického materiálu a to šlo práve pokosením a následne zmulčovaním celej časti lúky na ktorom malo byt nove políčko. 



Získaný mulč plus ďalší organický materiál sa navrstvil na plánované miesto budúceho políčka vo vrstve cca 25-30cm. 



Táto masa hmoty bola postriekaná aktivovanými lesnými mikroorganizmami (ALMO..o tom možno inokedy) čo malo mať za ulohu pomôcť s rozkladom hmoty do podoby prijatelnej pre pôdu... 

Takto naočkovaný materiál bol prekrytý silnou a hrubou silážnou fóliou. Týmto krokom som sa spoliehal na to že korene trvácich burín pri nedostatku slnečného svetla -vykapú..






Pohlaď po fóliu cca po mesiaci naznačoval že sa niečo aj začalo diať. Nastali nejaké procesy ktoré som očakával. Organická hmota si ,,ľahla,, 





Takto to bolo cele tri mesiace. Občas som to odokryl a opäť prestriekal ALMO. Za celý to bolo 3x. 

V polovičke januára som volal miestneho oráča na po domácky vyrobenom traktoríku z dvoma pluhmi ale... ten sa do tej pôdy nedostal. Pluh nie a nie zahryznúť do uľahnutej a hlavne suchej pôdy ktorá vznikla pod čiernou fóliou bez prístupu k vlahe.. Z toho vzniklo ponaučenie... Ak tento spôsob tak nikdy nie počas sucha.. Zakryť síce namulčovanú pôdu ale za sucha nie je dobrým riešením.. 

Takže.. na rad muselo prísť niečo iné... Oslovil som miestneho poľnohospodára s väčším traktorom. Bola to síce opacha ale mal silne a veľké pluhy ktoré dokázali vojsť do pôdy a doslova ju prehodiť na ruby... 

Bolo to v polke januára... 


Tu by som to nazval že som sa dostal na bod -3.. 

Čo som dosiahol? Hmm.. mám za to že som narušil silnú koreňovú sústavu trvácich burín a pýru plus to že materiáli čo bol na povrchu pod fóliou sa dostal do nižších vrstiev. 

Pro troche mrazov a preschnutiu hrúd som pristúpil na ďalší krok. Dostáť túto masu do jemnejšej frakcie. Tak že posledný krát prišiel na rad veľký a ťažký stroj.. -rotavátor... 

Za svetla čelovky a reflektorov traktora sa podarilo v noci cca 3 mesiace po orbe políčko zrotavátorovať. Noc preto lebo miestny poľnohospodár počas dňa pracuje v tomto čase na poli a seje. A len vtedy mal čas.. 



Vznikla ,,vatička,, čo je v podstate mix pôdy s posekanými koreňmi burín a pýru a organickým materiálom v procese rozkladu. 

Takto vzniknutá plocha pôjde opäť zakryť. Prečo? Aby som eliminoval v čom najväčšom možnom spôsobe rast pýru ktorý sa zrotavatorovaním vlastne rozsadil.. Aby som bol presnejší. Vačšia časť pôjde zakryť. 

Nakoľko sme sa rozhodli pestovať na záhonoch s rozmermi cca 70cm x 6m tak z tejto plochy odoberiem miesto na 3-4 takéto záhony a ostatne pôjde zakryť. 

Tieto budúce záhony sa doslova ručne zbavia zvyškov koreňov a začne sa im venovať osobnejšie.. 


Aby som však nadviazal na ďalšie kroky... To čo som do teraz popísal je v časovom horizonte 8 mesiacov. Od pokosenia/zmulčovania cez orbu k rotavatorovaniu prešlo osem mesiacov. A to sme stále na -3... 

Rozmýšľam ako nadviazať aby som vám nespôsobil explóziu hláv.. 😀..

Skončili sme zakrývaním fóliou.. Ďalším krokom po odokrytí je výsev zeleného hnojenia. Ten je dobre naplánovať na koniec leta resp jesen kde je viacej zrážok. Osivo ktoré používam je väčšinou obilnina ako ovos špalda raž. Podľa toho čo zoženiem. Ďalej sú to luskoviny ako hrachy či peluška. Potom horčice repka facélia. Niektoré dokážu do zimy krásne pokryť pôdu zelenou hmotou čo ma za následok že pôda nie je holá a tým pádom vystavená poveternostným podmienkam. 

Ešte pred samotným výsevom konkrétneho osiva navrstvím na pôdu kompost ktorý zapracujem pri prevzdušňovaní. Následne sejem... 

Do zimy sa dokáže všetko zazelenať. Rastliny dôkazu krásne pokryť zelenou hmotou všetky vysiate hriadky. 

Počas zimy niečo vymrzne a niečo ostáva. Obilniny väčšinou ostávajú do druhého roku.

Toto je začiatok... Vrstva kompostu a vysev.. 




. Po čase do zimy narastie krásna hmota. 


Facélia.. 




Zmes luskovín- hrachy a ovos. 



Zima bola mierna a tak zelené to vydržalo pomerne dlho.



Väčší mráz už spôsobil že hlavne hrachy či facélia poľahli. Aj aj tak vytvorili vrstvu ktorá pôdu chránila aby nebola holá.



Po zime ostali len obilniny. 



Týmto spôsobom sme sa dostali na -2.. Mame vysiate. Začíname ďalší rok.. 
Políčka kde mráz skosil zelene hnojenie sú vrstvene kompostom a všetko je zapracovávané rýľovacími vidlami do pôdy.




Tieto záhony už môžu slúžiť pre cieľové plodiny druhej a tretej trate. To znamená že rastliny ktoré nemajú radi priame hnojenie. 

Záhony kde sú obilniny skosím a rovnako zapracujem. Do tohto už priamo sadím. Väčšinou už samotne plánty. Rovnako aplikujem kompost. 

Kde to už sme...? Ak dobre rátam tak v tretej sezóne.. No a rozdiel je nasledovný.. Pre porovnanie.. Pôda bohatá na organiku a tá pôvodná. Rozdiel je samozrejme okrem iného v schopnosti držať vlhkosť. Frakcia a štruktúra sú rovnako viditeľné.. 



Rozdiel po cca troch rokoch. Kombinácia krokov a postupov. Mulčovanie prevzdušňovanie výsev zeleného hnojenia a striedanie plodín. Samozrejme aplikácia organického materiálu a mikroorganizmov, To všetko treba aby sa našej pôde darilo a vypestovali si na nej vlastne a zdravé potraviny. 

Toto je zhrnutie mojej práce. Chcem dať na vedomie že sú to moje poznatky ktoré nemusia naraziť na pochopenie naozajstných odborníkov. Ja len skúšam uplatniť vedomosti o mikrobiote pôdy v rukách bežného záhradkára. Je to kombinácia viacerých štýlov a teórie. 
Verím že moje slová budú na niečo užitočné a že si každý bude mať možnosť vybrať si to svoje čo mu bude vyhovovať tak aby dosiahol svoje ciele.

Ďakujem za váš čas. Ďakujem za prečítanie. Veľa zdaru a úspechov prajem.











Komentáre

  1. Klobuk dolu, kolko trpezlivosti...a vynalozenej prace. Zaujimalo by ma, ci pyr vykapal, alebo zije...a silnie? My mame s pyrom len zle skusebosti. Isli sme cestou karton + slama aj viac vestiev ale vzdy si cestu najde. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pyr to casom vzda. On ma svoju ulohu v pode. Ak vsak pôda po case ostava kyprá tak sa dokazu vytiahnut cele korenove systémy co mu sposobuje devastačne straty. Je to radikalny rozdiel na povodnej pôde a pôde ktorej sa clovek venuje

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky