Bylinková špirála

Tento článok chcem venovať postupu výstavby našej bylinkovej špirály. Myšlienkou bolo získať vlastné bylinky ktoré budeme mať poruke v našej záhrade. Bylinky používame ako v kuchyni, tak aj Anka vo svojej kozmetike, čajíčkoch a tinktúrach. Preto vznikla myšlienka založiť si vlastnú bylinkovú záhradku. Naše možnosti v tom čase boli priestorovo obmedzené, a tak padla voľba na špirálu, čo je v podstate priestorovo najvhodnejšia možnosť.


Začalo to zháňaním materiálu na samotnú stavbu. Ceny v inzerátoch sa šplhali do závratných výšok a tak sme sa začali obzerať po okolí. Samozrejme, že ako sa hovorí že pod lampou býva najväčšia tma, tak sa to potvrdilo aj nám. Obec mala skládku a na nej tehly. Po čase sme sa dozvedeli, že sú to naše tehly... A tak slovo dalo slovo a chlapi z obce nám tehly priviezli rovno do záhrady.
Moja predstava bola spraviť niečo takéto:

a tak som začal...

Celé to zastrešovala Anka. Ja som mal za úlohu sa zmieriť s tým, že ma čaká práca a hlavne tá činnosť, ktorá ma občas zabolí, a to je rozmýšľanie ako a čo všetko treba, aby z paliet s tehlami vzniklo to, čo sme si zaumienili. Naša nová bylinková špirála, ktorú sme dovtedy videli len na obrázkoch v rôznych časopisoch.


A tak to všetko začalo. Bolo potrebné si to celé rozvrhnúť, a preto hneď ako sa spustil sneh a pôda prestala byť mokrá tak, že sa dalo po nej chodiť bez toho aby som zlikvidoval celý trávnik, som si začal ukladať tehly, aby mohol vzniknúť pôdorys, ktorý by zapasoval do priestoru, pre ktorý sme sa rozhodli.

Samotný tvar vznikal pomaly, lebo bolo potrebne za pochodu riešiť orientáciu celého celku, a to pri tom krútení šlo dooosť ťažko... Rozhodol som sa teda ísť v smere proti hodinovým ručičkám. Smerovanie konca (najnižšej časti záhonu) je na južnú stranu. Jednoducho pri tom zatočení mi to prišlo ako najlepšie riešenie vzhľadom na celkový priestor.


Samotne kladenie tehál bolo zo začiatku len na ,,sucho,, aby som dostal celkový tvar a predstavu o výške. Jednoducho zbytočne by som niečo navrhoval, kreslil, ci nad tým rozmýšľal niekde v teple, na nič by som neprišiel. Tak som si to postavil a za pochodu riešil detaily.

Takto som mal presnú predstavu ako to celé bude vyzerať a čo všetko mi bude treba, aby som to dal do výslednej podoby. Cele som to rozobral, rozdelil si tehly do skupín a mohol začať s mokrou výstavbou, čo bolo vlastne murovanie na maltu. Zo začiatku som rozmýšľal nad lepením tehál stavebným lepidlom, od čoho som však ustúpil lebo tehly nemali rovnaké rozmery. Malta tieto rozdiely eliminovala.


A tak som začal s murárčinou..

Špirála postupne rástla do výslednej podoby a mne sa v hlave krútilo že čo do nej dáme.  V strede vznikal obrovský valec vysoký skoro meter.

Po ako sa u nás hore hovorilo ,,glajche,, čo je vlastne koncová výška celého diela som začal vypĺňať dno biologickým materiálom. Ako prvé som na dno dával úlomky tehál a staré konáre popílené tak, aby vošli dnu.

Na túto vrstvu som postupne navážal zeminu od Hrona. Bola to v podstate listovka. Hlinito piesočnatá zemina obohatená o humus z listov okolitých stromov rastúcich v okolí Hrona.

Takto postupne som vyplňoval priestor v celej špirále. Na samotný vrch bolo plánovane umiestniť slnko- a pieskomilné bylinky, a tak na vrch šlo viac menej zmes pieskov a štrkopieskov

.
A tak po navrstvení zeminy a štrkov mohlo dôjsť k výsadbe konkrétnych byliniek. Platí pravidlo že na vrch idu tie čo majú radi slnko a sucho. Postupne také, čo im vyhovuje polotieň až tieň a na konci opäť také, ktorým slnko neprekáža.

Špirála počas roka začala žiť svoj vlastný život a stačilo naozaj len občas poliať tie bylinky, ktoré vyžadujú viac vlahy, nakoľko tento rok bol počas leta pomerne skúpy na zrážky. Počas roka sa už dali zbierať prvé ,,plody,, v podobe rozmarínu, levandule, petržlenov, kapucínky, tymiánu, jablčníka, paliny, bazaliek a iných mňamiek..


Môžem s čistým svedomím prehlásiť, že tak ako vyzerá špirála dnes, tak je, a aj bude nielen ozdobou záhradky, či pastvou pre oči ako taká, ale hlavne účelový kus niečoho živého, čo prináša osoh nie len v kuchyni, ale aj pri výrobe kozmetických a liečivých vecičiek, ktorým sa venuje Anka.