Recyklácia po sirupo-bylinkovaní..alebo.. ako nam je ľúto vyhadzovať odpad..
Isto ste si všimli, že sa v poslednej dobe u nás nerieši nič iné len bylinkovanie a sirupovanie. Áno.. naša kuchyňa niekedy vyzerá, ako keby nás prepadlo policajne komando hľadajúce nelegálnych výrobcov ohnivej vody..
Pri všetkých týchto činnostiach vzniká ,,odpad,, čo je vlastne samotný materiál toho, čo sa práve spracováva. Väčšinou sú to ručne lisované výlisky, ja ich volám ,,gule,,
Takéto ,,guľe,, vznikajú, keď sa vyrábajú sirupy či víno. Je to vlastne konkrétny materiál, z čoho je sirup vyrábaný. Buď je to púpava, agát, mäta či práve smrekové výhonky po mesačnom lúhovaní.
Tento materiál väčšinou skončil v komposte.
Anku v minulosti napadlo pri podobnom sirupe, konkrétne pri zázvorovom dať do sušičky to, čo vzniklo po vytlačení šťavy zo zázvoru s citrónom a cukrom. Malo to naozaj úspech. Preto sme sa rozhodli spraviť rovnaký experiment. Anka včera zlievala už spomínaný sirup zo smrekových výhonkov a kuchyňu opantala úžasná vôňa. Neviem, či ju dokážem opísať, ale bola to citrónovo ihličnatá nasladlá svieža vôňa. A vtedy vznikol nápad. Čo tak skúsiť túto hmotu, čo je vlastne zmes mladých smrekových výhonkov, citrónov a trstinového cukru nasušiť a použiť to ako základ na čaj.
A tak sa aj stalo. Celú zmes som rozložil na sitá sušičky a dal sušiť. Bytom sa šírila krásna vôňa.
Ráno, keď som vstával aby som sa presunul do ústavu na panské mi ešte neprebudenému udrela - a to sa už budem opakovať - uuuužasna vôňa, ktorá sa šírila celým bytom. To ma doslova prebralo. Vypol som sušičku a zo zvedavosťou som poprehadzoval obsah. Sušilo sa to cca 8-9 hodín (neviem kedy som to presne večer dával) Hmota bola už celkom slušne preschnutá a jemne lepkavá ako keby kandizovaná.
Ešte som to vložil do sušičky s tým, ze sa to pokúsim presušiť ešte o niečo viac. Ale už teraz sa teším na výsledok. V lese je bežne že si robím čaj s ihličia. Mimochodom Anka tu ma aj článok o využití borovicového ihličia na rôzne účely. Preto si myslím že tento experiment bude len a len prijemne prekvapenie. Mam rad tieto experimenty..
Pri všetkých týchto činnostiach vzniká ,,odpad,, čo je vlastne samotný materiál toho, čo sa práve spracováva. Väčšinou sú to ručne lisované výlisky, ja ich volám ,,gule,,
Takéto ,,guľe,, vznikajú, keď sa vyrábajú sirupy či víno. Je to vlastne konkrétny materiál, z čoho je sirup vyrábaný. Buď je to púpava, agát, mäta či práve smrekové výhonky po mesačnom lúhovaní.
Tento materiál väčšinou skončil v komposte.
Anku v minulosti napadlo pri podobnom sirupe, konkrétne pri zázvorovom dať do sušičky to, čo vzniklo po vytlačení šťavy zo zázvoru s citrónom a cukrom. Malo to naozaj úspech. Preto sme sa rozhodli spraviť rovnaký experiment. Anka včera zlievala už spomínaný sirup zo smrekových výhonkov a kuchyňu opantala úžasná vôňa. Neviem, či ju dokážem opísať, ale bola to citrónovo ihličnatá nasladlá svieža vôňa. A vtedy vznikol nápad. Čo tak skúsiť túto hmotu, čo je vlastne zmes mladých smrekových výhonkov, citrónov a trstinového cukru nasušiť a použiť to ako základ na čaj.
A tak sa aj stalo. Celú zmes som rozložil na sitá sušičky a dal sušiť. Bytom sa šírila krásna vôňa.
Ráno, keď som vstával aby som sa presunul do ústavu na panské mi ešte neprebudenému udrela - a to sa už budem opakovať - uuuužasna vôňa, ktorá sa šírila celým bytom. To ma doslova prebralo. Vypol som sušičku a zo zvedavosťou som poprehadzoval obsah. Sušilo sa to cca 8-9 hodín (neviem kedy som to presne večer dával) Hmota bola už celkom slušne preschnutá a jemne lepkavá ako keby kandizovaná.
Ešte som to vložil do sušičky s tým, ze sa to pokúsim presušiť ešte o niečo viac. Ale už teraz sa teším na výsledok. V lese je bežne že si robím čaj s ihličia. Mimochodom Anka tu ma aj článok o využití borovicového ihličia na rôzne účely. Preto si myslím že tento experiment bude len a len prijemne prekvapenie. Mam rad tieto experimenty..
Komentáre
Zverejnenie komentára