Kožkárenie..

Dnes by som chcel opísať moje prvé hranie sa s kožkou... nie nie nieee.. nevypínajte ma.. budem písať o bravčovej nebrúsenej koži. Konkrétne o recyklovaných zváračských návlekoch.
Počas mojich túlačiek mimo civilizáciu som sa stretával s problémom že čo s peňaženkou? Ono áno áno na prvý podal sa to bije. Že peňaženka mimo civilizácie... Ale.. ak sa chcem ja dostať mimo jej dosah tak sa tam musím nejak dopraviť. A tu narazí kosa na kameň. Presuny sú spojené s istým typom civilizačných potrieb ako sú doklady karty rôzneho charakteru ako aj samotné peniaze bez ktorých to vraj už nejde..
No a tu nastal problém. Teda problémy sú len tam kde si ich človek pripusti a tak to nazvem radšej potrebou niečoho malého kde by som vedel schovať svoje identifikátory a peniaze tak aby to nezaberalo žiadne miesto čo sa o civilnej peňaženke povedať nedá. Jednoducho niečo malé kde dám občiansky preukaz doklady od auta a samozrejme kreditku s kartou poistenca. Tento zoznam som zhodnotil ako finálny.
Prvá myšlienka bola dať si to vyrobiť ľudom čo s kožou dokážu naozaj neskutočne veci. Na našom fóre mame tému o výrobkoch z kože. Odporúčam si to preznieť a pokochať sa. Môžete si to prezrieť po kliknutí na odkaz :  Praca s kožou


Ja samozrejme týmto majstrom zďaleka nesiaham ani len po členky ale aj napriek tomu som sa rozhodol ukožkáriť si niečo sám.


Po dlhšom rozmýšľaní som konečne v hlave začal vidieť hrubé obrysy mojej budúcej peňaženky. Vyzerá asi takto.

Cesta k nej však bola cestou do neznáma. Moje znalosti s prácou s kožou boli a ešte aj sú len v teoretickej rovine. Preto som doslova používal priateľov z fóra na odbornú podporu a pomoc. Týmto pozdravujem Atti.Hombre-ho a ďakujem mu za jeho trpezlivý dohlaď a podporu. 

Zistil som že pri práci z kožou je potrebne mať aspoň dva tri kroky naplánovane dopredu lebo nie je cesta späť ak sa človek pomýli.

Môj začiatok bol vymyslieť tvar a rozmery. Preto som si spravil ako prvé maketu z papiera. Podla toho som si začal vyrezávať z koze hrubé obrysy. Koža je úžasný materiál. Ta moja čo som mal bola pevná a tak som ju musel máčať vo vode aby ju šlo ohýbať do požadovaného tvaru aký som potreboval. Po vyschnutí koža držala svoj tvar perfektne.

Foto ako som ohýbal mokrú kožu.

Nasledovalo ďalšie vyrezávanie ostatných komponentov ktoré som mal naplánované použiť. Stale ako som písal trepalo myslieť dopredu aby sa nespravil chybný krok. Preto som stale primeriaval a skúšal ako to bude vyzerať ešte pred šitím a nitovaním.   

A teraz prišiel čas na šitie. Moja nočná mora. Síce šitia veľa nebolo ale šlo mi o pravidelnosť. Už viem že kožkári si robia drážky a označujú si dierky kde pôjde niť. Chcem tým povedať že to nemôže ísť len tak hala bala.. Výsledný steh by nevyzeral pekne. Improvizoval som nakoľko som v tom čase ešte nemal potrebné nástroje na tieto úkony.

Kraje kde mal byt budúci steh som zlepil chemoprénom. To zaistí aby sa koža nepohla pri šití. Mohol som začať zo šitím.

Použil som klasický sedlársky steh s dvoma ihlami. Tento steh sa mi páči v tomto prípade najviac. Po zašití oboch strán nasledovalo ďalšie tvarovanie za mokra. Prednú časť som namočil do vody. Koža vo vode krásne zmäkne a ako som už písal vyššie dá sa tvarovať. Bolo treba vytvarovať vnútro ako budúci priestor pre samotný obsah peňaženky. To znamená že bolo treba vnútro zväčšiť tak aby sa tam zmestili všetky karty ktoré som spomenul že mam v pláne mat pri sebe. A tam som do mokrej peňaženky doslova vsúval kartu po karte aby sa priestor  zväčšoval. Samozrejme že som pouzil omnoho viacej kariet ako som mal v pláne nosiť nakoľko som chcel aby bola ešte nejaká rezerva lebo som nevedel či sa koza po zaschnutí ešte nestiahne.

Podarilo sa. Bol som spokojný. Bál som sa že mi nevydržia švy ale koža ma presvedčila že je perfektný a húževnatý materiál ktorý vydrží skoro všetko.

Tak že nastal čas na morenie keď že som nechcel aby to ostalo v tej farbe ako to bolo ale aby to malo iný odtieň. Použil som liehové moridlo v odtieni tmavý gaštan. Nanášal som to kefkou postupne podľa toho ako koža vpíjala. Aj tak ako je vidno na fotkách niektoré miesta majú iný odtieň. Neviem však či mi to vôbec prekáža. Je to také viacej ,,Nature,, čo na druhej strane tomu dáva taký starší nádych..

Koniec koncov svoj účel plní. Už bolo so mnou vonku. Vojdú do nej všetky karty a aj poskladane bankovky. Dokonca ešte aj mince. Ma síce chybičky krásy o ktorých viem. Ako napríklad nity... použil som aké som mal a nitoval som bez hlavičkára. Čo je aj vidieť. Ďalšie detaily ako sú hrany a podobne sú len otázkou cviku a zručnosti.

Len pre porovnanie pripojím foto civilnej a ,,lesnej,, peňaženky.

Koniec koncov tato práca s kožou mi dáva prijemný pocit nielen z toho že si viem niečo aj sám vyrobiť ale hlavne to že ide o prírodný materiál z ktorého sa dajú naozaj  krásne a účelové veci vyrábať. So svojou prvotinou som spokojný v rámci možností. Pre budúcnosť už ale budem vedieť že čo a ako a ďalšie kožkárenie. Človek sa učí celý život.